Čas všetko zahojí - nie je to vždy tak

Že čas spravý to, čo si od neho sľubujeme, že zacelí tú priepasť v srdci, ktorú mam odvtedy,keď si od nás všetkých odišiel.
Za pár hodín máš narodeniny, mal by si 86 rokov, keby si tu bol. Ale, čas už dávno nie je pre teba dirigentom, už nezanecháva svoje stopy a nepridáva ti vrásky ani striebro do vlasov. Si už bez tiaže, ďaleko od všetkého dotknuteľného a efemérneho. A predsa tak blízko, že číra spomienka napĺňa izbu tvojou vôňou a ja počujem tvoj smiech. A možno keď otvorím očí tvoja tvár sa nestratí a ty budeš stáť predo mnou opäť dotknuteľný.
Z tvojích narodením sa stáva výročie narodenia, život vystriedala už len spomienka. Tento deň bude vždy veľmi dôležitý deň pre mňa, v ktorom vďačnosť za teba sa mieša so smútkom za tebou. Jedno hlasné "ďakujem " sprevádzané s tichým šepotom "chýbaš mi". Ale, sme len ľudia a vo veciach osudu bezmocný, aj tí, ktorí musia ísť aj tí, ktorí tu ešte ostať.
Sú tu už dve dekády, čo k tebe nemôžem pribehnúť a silno ťa objať, pri tom by som to tak veľmi chcela, aspoň ešte raz, posledný kráť na rozlúčku.
Panta rhei. Čas plynie, ide neúprosne ďalej. Zanecháva svoje viditeľné stopy na mojom zovňajšku, odtlačky dní a prehratých bojov aj malých výhier. Čas však nie je lekár, aspoň nie v tomto prípade, pretože mi chýbaš práve tak, ako pred mnohými rokmi. Život dáva vzácne veci a potom ich berie späť. A čas už na tom nič nezmení.
Všetko najlepšie dedko. Vy, ktorí ešte môže vyobjímajte svojich dedkov, dotyky sú lepšie ako spomienky.