Vždy som sa považovala, za verný typ žien. Primárnym dôkazom by mohlo byť, že som od narodenia verná horalke a kakaovým rezom.
Bol mojím najvernejším priateľom. Ak nebol so mnou, čakal ma doma pripravený. Vždy sa mi prispôsobil, reagoval na každý dotyk. Občas si potreboval dobyť batérie ale inak bol k mojím službám. Spávali sme si spolu, tesne vedľa seba, stačilo vystrieť ruku a už som sa ho mohla dotknúť. Po chvíli začal tichúčko priasť do nočného ticha.
Bolo nám spolu dobre, ale ako už býva zvykom, posledné mesiace som začala mať pocit, že potrebujem niečo viac. Niečo, čo mi môj starký už nie je schopný dať. A tak som pristihla pri tom, ako hľadám niečo nové, ako sa obzerám po niečom novom. Napriek úpornej snahe som sa neubránila o urobila som rozhodujúci krok.
Svojho verného priateľa som sa nevzdala ale som veľmi spokojná s tým novým.
A tak si nažívame v trojici. Ja, môj rozširujúci sa kyber hárem. Ja, môj laptop a smartfón.