Učiteľ - postrach školy

Autor: Nora-Soul Slížová | 28.3.2013 o 15:17 | Karma článku: 10,78 | Prečítané:  1341x

  Bolo nás v triede asi tridsať žiakov, sedela som ako dvadsiata - niekoľká v lavici. Pani učiteľka nám kontrolovala úlohy, kto nemal, letela facka. Vedela som, že čochvíľa tá facka čaká aj mňa. A tak pani učiteľka nazrela do zošita, a odmena ma neminula. Po zvyšok hodiny mi horela tvár a slzy sa tisli do očí. Napriek tomu, že som si hovorila, že nebudem plakať.

Svoju prvú pani učiteľku som mala najradšej, mala nás všetkých rada. Moja druhá a tretia pani učiteľka nebola zlá ani dobrá. A moja štvrtá sa mi zaryla hlboko do pamäte.

Do školy som nechodila rada, väčšina hodín bola nudných a nezáživných. Učebné pomôcky boli krieda a tabuľa. A nie vždy sa chcelo pani učiteľke vstať a niečo tam čmárať. Učebnice som si zvyčajne prečítala hneď ako sa začali prázdniny, ak som naďabila na niečo zaujímavé, snažila som sa v knižnici nájsť knihy, ktoré by uspokojili moju zvedavosť.


Ale do školy sme chodiť museli, tak som poslušne každé ráno naklusala do triedy s nejakou rozčítanou knihou. Pri troche šťastia sa mi podarilo počas určitých nezáživných hodín čítať si.

Na druhom stupni, to už bolo zaujímavejšie, sčasti preto, že sme už nemali jednu pani učiteľku, ale na každú hodinu inú. A tak sme mali svojich obľúbených učiteľov a takmer vždy  predmety, ktoré oni učili sa stali aj našimi obľúbenými.


Základná škola je o učiteľoch, o ich ochote a schopnosti zaujať malého človiečika. Deň za dňom v ňom vzbudzovať záujem o poznanie a motivovať ho, aby spoznával čoraz hlbšie veci, s ktorými sa stretáva.


Moja štvrtá pani učiteľka sa mi vryla do pamäte najviac, pretože počas desiatich mesiacov sa mi ušla facka, nadávka, poznámka, kritika a vysvedčenie, ktoré bolo o dva stupne známky horšie, ako v predošlých alebo budúcich rokov.  Prišla do môjho života, keď som mala 9 rokov,  a mne trvalo pár rokov, kým som jej dokázala odpustiť. Ja som už bola omnoho zrelšia a ona prežívala asi jednu z najhorších vecí, aké človek v živote môže zažiť. Stratila dospelého syna, mladého muža, o ktorom nám básnila takmer každý deň, keď sme boli uväznení v jej triede.  Po tragédii sme sa stretávali častejšie, nosila čierne okuliare, plecia mala ovisnuté. A mne jej bolo ľúto, tak úprimne zo srdca.V deviatom roku môjho života, keď sa ona stala mojou štvrtou pani učiteľkou, z môjho života odišiel môj primárny učiteľ, môj dedko, ktorého som zbožňovala. A tak sme sa stali na niekoľko rokov susedia, pri hroboch svojich milovaných a nenávisť nahradil súcit. A ten sa zaryl hlbšie, omnoho hlbšie ako jej slová a činy, lebo súcit išiel priamo zo srdca a pálil omnoho viac, ako facka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?