Deti a Boh

Autor: Nora-Soul Slížová | 31.3.2013 o 17:18 | (upravené 31.3.2013 o 17:57) Karma článku: 12,08 | Prečítané:  881x

Náboženstvo nie je pre deti! Nemali by ste ich infikovať! Nejako podobne znejú rady moderne zmýšľajúcich ľudí. Náboženstvo je len barlička,  únik pre slabochov. Moji rodičia navštevovali kostol, len keď bola svadba.  Meno božie spomínali, len keď sme niečo vyviedli. A predsa môj najsilnejší zážitok s Bohom sa odohral v detstve.

 

 


Moja babka sa modlievala často, pred spaním, ráno a niekedy aj cez deň. Mala svoju "ošarpanú" modlitebnú knižku, ktorej listy boli tisíce krát otáčané. A niektoré dokonca chýbali, napriek tomu modlitebná knižka mala svoju dôstojnosť a vyhradené miesto na nočnom stolíku.


Na tom, že sa babka modlievala, by nebolo nič zvláštneho. robili tak mnohé babky.  Fascinujúce na tom pre mňa bolo to, že babka mala hemiplégiu od svojich 37 rokov. Prišla o svoje prvé dieťa tesne pred pôrodom.  A na staré kolená, dedkova choroba ju dostala opäť do kolien, pretože o 9 rokov skôr zabúchal na nebeskú bránu. Tieto roky boli pre ňu ťažké a ja som jej utierala slzy. A napriek tomuto ťažkému osudu, moja babka hovorila o bohu vždy s láskou, bez strachu, bez horkosti, ako keby bola tým najpožehnanejším človekom.


A tak som mala 6 či 7 rokov, ležala som v dedkovej posteli, kým on bol v práci. Mali sme zhasnuté svetlá a s babkou sme sa ešte rozprávali. Ona sa práve domodlila, niekedy som opakovala otčenáš po nej. Potom mi babka rozprávala príbeh o tom ako sa Ježiško narodil v maštali. Ako Mária a Jozef putovali a nikto im neposkytol nocľah. Nenašli iné miesto ako maštaľ a tak sa tam utiahli. Babka mala dojatý hlas a potom sme si zaželali dobrú noc.

A tak som ležala v posteli a predstavovala si, ako Mária a Jozef sa snažia nájsť nocľah, ale všade ich odmietli. Ich ustarostené tváre boli zreteľne pred mojimi detskými očami a moje srdce sa naplnilo súcitom a bola som ochotná poskytnúť im svoju teplú postieľku, keby zaklopali na naše dvere. A tak ten večer som precítila krivdu a lásku, tak ako to vedia len deti. Božia prítomnosť, jeho blízkosť a realita bola  hmatateľná  v ten večer. Bola som totiž blízko Bohu a ten pocit si pamätám aj dnes, po 25 rokoch. Ten pocit sa zabudnúť nedá. Akoby Boh moju ponuku, teplej postele počul a prijal.

Až o dekádu neskôr, pri čítaní Biblei som naďabila na verš zo Zjavenia Jána 3:20

Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby nie­kto počul môj hlas a ot­voril by dvere, voj­dem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.



Matúš 18:2-3

A Ježiš pri­volajúc si dieťa po­stavil ho dopro­stred­ku medzi nich
On si zavolal dieťa, postavil ho medzi nich
3 a riekol: Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.

 



Ako agnostik so stovkami pochybnosti a zatvrdnutým srdcom, spochybňujem každé tvrdenie a múdrosť, ktoré mi skríži cestu. Ale autentickosť a sila zážitku onoho  večera zatiaľ odolala 25 ročnému spochybňovaniu. A ostáva pre mňa jedným z najsilnejších mystických zážitkov. Zážitkom blízkosti Boha.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?