Dnes je presne 11 rokov, čo som netrpezlivo čakala na telefonát. Narodila si sa o pár týždňov skôr, takže sme sa všetci báli. Všetko dopadlo dobre a za pár dní si už bola doma.
Celé hodiny som presedela pri tvojej kolíske. Nevedala som sa ťa nabažiť, bola si taká nádherná, tak som ťa s úžasom pozorovala, ako si spala, ako si sa zobúdzala, mračila aj usmievala.
Keď ti začali rásť zúbky, tak sme v obývačke zodrali koberec a si jediným človiečikom, ktorému som spievala.
A dnes po 11 rokoch je z teba nádherná,bystrá a citlivá mladá slečna. Stále ma fascinuje pozerať ťa ako spíš. Rada ťa počúvam keď popisuješ svoje zážitky, často ma prekvapíš aká si citlivá a krehká.Niekedy v tvojej mimike vidím tvojho otca, ktorý pred dvoma dekádami mal rovnaký výraz tváre.
A tak sedíme pri stole, pred tebou torta a na nej jedenásť sviečok. Na chvíľu nastane ticho, zvažuješ svoje želanie predtým než sfúkneš sviečku. Po chvíli kývneš hlavou na znamenie, že už si vybrala želanie a sfúkneš sviečky.
Tajne aj ja som si niečo želala, ale ani ty, ani ja to nepovieme nahlas, aby sa nám to splnilo