Detailné opisy brutálnych scén sú znakom nekvality

Omnipotentným liekom na čakanie na letisku je kniha alebo karty. Z obmedzeného letiskového výberu voľba padla na prvý román zo série o detektívovi Harry Holleovi od Joa Nesba.

Už dlhšiu dobu si všímam, že čoraz viac moderných autorov psychologických trilerov a detektívok voľne prešli do ďalšieho žánru a to hororového. Horor je osobitný žáner, ktorý má silné a svojské prvky. V skratke, čitateľ si horor vyberá, horšie je to však, ak ho hororové prvky čakajú aj v iných žánroch, kde svoje miesto nemajú.
Ako príklad si vyberiem populárneho nórskeho autora detektívok, Joa Nesba.
Predpokladám, že J. Nesba netreba na slovenskom trhu predstavovať, pravdupovediac, ani to nemám v pláne. Skôr sa chcem zamerať na hranice, resp. ich eliminovanie v zmienených žánroch.


Od J. Nesba som prečítala asi 4 knihy (Bat, Phantom, Headhunter, Snehuliak), takže som už vo svojej kritike smelšia a utvrdenejšia.
Prečo siahnuť po knihách Joa Nesba?
Primárne sú to knihy pútavo napísané a ľahko čitateľné. Hlavný hrdina je sympaťák, ktorý je sám proti celému svetu a čitateľ čaká, že ďalšia strana prinesie úľavu, ako pre hlavného hrdinu, tak čitateľovým nervom.
Prečo Joa Nesba obísť oblúkom?
Ako väčšina mainstreamových autorov tohto žánru, ani J. N. neodolal pokušeniu podrobne opísať brutálnu vraždu so všetkými detailmi, pri ktorých udržať obsah žalúdka je heroický výkon. Teda autor na vykreslenie deja používa hororové prvky.
Primárna otázka, ktorú si čitateľ psychologického trileru kladie, je tá, či prvok je súčasť skladačky alebo len autor odbieha od deja, rozvetvuje sa a prináša zbytočné informácie. Inými slovami, či nudí čitateľa. V zápätí skrze opisovanie deja spoznáva vlastnosti autora jeho signatúru a pri jeho 2 či 3 knihe ho spozná po 10 stranách, bez toho, aby si prečítal jeho meno na knihe. Preto siahame opakovane po svojich obľúbených autoroch, pretože nás ich štýl oslovil, alebo naopak, niektorým sa oblúkom vyhýbame. A tak otázka ktorú si kladiem je nasledovná: Prečo má autor potrebu podrobne opísať vraždu? Konkrétny príklad z Netopiera, keď vrah svoju obeť zhodil z útesu, Jo Nesbo podrobne opíše ako mala obeť zohavené intímne časti tela.
Podrobný opis nie je súčasť skladačky. Teda autor dáva len voľný priestor vlastnej fantázie na úkor kvality knihy. Pretože pasáže s takýmto obsahom sú hororové a čitateľ pri voľbe detektívky na takéto pasáže nemusí mať pevné nervy.
Detektívky čítam 25 rokov a prečítala som ich stovky. Ako dieťa som mala rada Agathu Christie a Bertalana Mága. Neskôr pribudli desiatky autorov. Posledné roky pri výbere psychologického trileru a detektívky som v kníhkupectve a portáloch odložila nabok stovky kníh, pretože boli plné podrobných opisov perverzných a brutálnych scén. Namiesto jednej vety, chladnokrvne zabil, znásilnil, zmrzačil autor na niekoľkých stranách popisuje detaily, ktoré každého normálneho človeka rozrušia.
Žial, Jo Nesbo patrí medzi autorov, ktorý si žiadnu príležitosť na podrobné vykreslenie nenechá ujsť. Napriek tomu, že jeho knihy sú pútavé, dajú sa ľahko predpovedať a sú plné zbytočného násilia, ktoré ich radí medzi hororový žáner.
Niekedy menej je viac, platí aj pre autorov detektívok.