Nora-Soul Slížová
Nikdy nezabudneme
Sú veci na, ktoré nikdy nesmieme zabudnúť. Nepripomíname si ich, preto, že by nám to robilo dobre a tešílo nás. Práve naopak.
Človek, ktorý si chce nájsť čas pre uvedomenie si vlastných myšlienok, postojov, názorov. Pochopiť určitú vec, teóriu, či událosť, mi prináša osobný rast a vytúžený pocit štastia. Zoznam autorových rubrík: Moja Rodina, Dining Guide, Prúd myšlienok, To čo ma potešilo, To čo ma zarmútilo, Vedeli ste, že...?, o živote, z vlaku, Zvieracie, readers diary, Súkromné, Nezaradené
Sú veci na, ktoré nikdy nesmieme zabudnúť. Nepripomíname si ich, preto, že by nám to robilo dobre a tešílo nás. Práve naopak.
Máte pocit, že sa vám nedarí, že stále musíte niečo riešiť, že by ste si už zaslúžili dovolenku? Som si istá, že s týmto smoliarom by ste nemenili.
Na určité veci by sme nemali nikdy zabudnúť. Mali by sme si ich pripomínať, aby smútok a bolesť obetí, pre nás neboli niečím vzdialeným, čo sa nás netýka, ale niečo blízke, čo sa týka nás všetkých.
Tušila som, že to nedopadne dobre. Prechádzala som popri nich, pomalým krokom. Dvaja muži uprostred argumentácie. Jeden natiahol pravicu a druhý sa poskladal a zaspal tam na chodníku. Obaja bezdomovci, ďalší sedeli pár metrov na lavičke. Podišla som bližšie, ale agresor sa uspokojil s jedným po zaucho, usúdil, že svoje slová dostatočne potvrdil.
Sedím na vlakovej stanici v Galante a čakám na svoj spoj do Trnavy. Predo mňa sa postaví rómska obchodníčka a potichu zašepká, či nechcem kúpiť parfum. Moja negatívna odpoveď tentokrát vyvolala len opovržlivý pohľad. Jej hnev a nadávky sa ušli pokladničke, ktorá predávala lístky, dôvod bude - smiech cez slzy.
Napriek tomu, že si uvedomujem, že sa púšťam do citlivej témy, myslím, že je potrebné o tom hovoriť. Téma maďarskej menšiny na slovensku je problematická otázka, dôvodov je viac. Primárne je to extrémizmus. Po prečítaní si osnov slovenského jazyka pre základné školy s vyučovacím jazykom maďarským sa mi zježili vlasy. Ich obsah je totiž na úrovni osobitných škôl.
Večerný nákup v Bille ma mierne prekvapil. Prekvapenie mi tento krát nespôbili ceny ani kvalita tovaru, ale mladý pár. Ich správanie vo mne vyvolala rozhorčenie a smútok zároveň.
Niektoré správy sú pre bežného človeka nestráviteľné, pretože prinášajú hrôzu a des bez východiska. Sú však aj správy, ktoré nás nútia sa zamyslieť, tak ako táto.
Hodnota ľudského života, sa vraj nedá vyčísliť, teda aspoň nie priamo. Predsa sme každodenne svedkami toho, ako sa vešajú rôzne cenovky na životy vôkol nás aj na tie naše. O hodnote života sa nedá plne diskutovať bez toho, aby sme si pripustili smrť tak blízko, že pocítime jej dych na zátylku.
Let s nízko nákladovými spoločnosťami má svoje výhody aj nevýhody zároveň. Výhodou je cena letenky, nevýhodou je, že za platí za batožinu. Horšie je to vtedy, ak ich váha je nepresná vo váš neprospech, inak povedané ak ich váha klame.
Nie každé dospievanie je plné bezstarostného smiechu, bláznivých nápadov a vyspávania do neskorého poobedia. Niekedy je to o bezsenných nocí...
Mám rada deti. Malé, veľké občas aj tie večné. Rada trávim s nimi čas, pretože sú úprimné a vynahradia fitko. Keď po spoločnom dni odpadnú od únavy ako prvé, srdce mi poskočí radosťou tesne predtým, ako únavou odpadnem ja. Toto na úvod, aby bolo jasné, že neútočím na deti, ale na ich bezohľadných rodičov.
Chystáte sa kúpiť si nový telefón alebo paušál? Ak ste zákazníkom O2, tak potom moja nepríjemná skúsenosť vám môže pomôcť v rozhodovaní sa, pretože už mesiac platím za služby, ktoré nevyužívam a namiesto opravy telefónu mi telefón len pokazili.
Prešlo pár rokov od vtedy, čo som mala vo zvyku pri rannej káve si prečítať správy. Ranný rituál prestal byť prínosom a tak som ho nahradila niečím iným. Extrémne počasie uplynulých dní ma opäť priviedlo na internetové stránky denníkov. Hovorí sa, že sa ľudia nemenia, že generácia našich rodičov sa nelíši od generácie našich detí, zmenili sa len podmienky a nie ľudia. Je to skutočne tak, alebo ...
Slovensko je vraj policajný štát, kde si policajti robia, čo chcú. Ale včera poobede, keď skupina opitých mladíkov napadla policajtov, hádzala po nich poháre a jednému z nich porezala ruku, to vyzeralo úplne inak.
Hovorí sa, že kto je bez viny, nech kameňom hodí. A tak som dostala smelú myšlienku, čo tak namiesto hľadania pozitívneho tam, kde sa nájsť nedá, by tí, ktorí sú bez viny by sa nemuseli stiahnuť do ulít, ale smelo hodiť kameňom.
Zimné počasie nám doprialo intenzívne sneženie a dopravné komplikácie. Sneh ako mäkká pokrývka zahalil naše mestá, a zároveň odkryla nás, ľudí. Aj počas týchto posledných dní sme mali príležitosť pozorovať, aký vlastne Slovák je.
Napriek tomu ako jednoducho zákrok vyznie, skutočnosť môže byť omnoho komplikovanejšia, finančne náročnejšia a bolestivejšia. Ako generál po boji, už viem čo všetko som mala urobiť. Ale možno sa rady zídu vám.
Dni plynnú rýchle, jeden únavný deň vystrieda ďalší. Sú takmer na vlas rovnaké, líšia sa len drobnými absurditami, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou života mnohých z nás. Expanzívna absurdita obyčajného človeka, ktorá sa šíri ulicami ako mor.
Slovensko je krásna krajina o tom niet pochýb, máme ešte kúsok prírody, hory aj zopár krásnych mest a dediny. Ale, čo je dôležité Slovensko má aj zmysel pre humor, hlavne čo sa cestovného ruchu týka. A pre cestujúcich pripraví vždy dostatok prekvapenia, či už ste domorodec alebo cudzinec. Ak máte tu šťastie-smolu byť cudzincom, zaručene na Slovensko budete spomínať ešte roky po dovolenke. Veď, akoby nie...