Nie som si istá aké sú vaše skúsenosti s čašníkmi, ale moje sú skôr negatívne. Niekedy mám pocit, že som neviditeľná, inokedy nie je možné povedať súvislú vetu partnerovi, bez toho aby nás čašník neprerušil. Pravidelne sa mi stáva, že v reštaurácii tlmočím, či už pri našom stole, alebo ako "náhodná okoloidúca"
Včera som si vychutnávala svoju šálku kávy opäť v Coffee a Co, ale tento krát na laurinskej. Obsluhovala ma mláda milá čašníčka s štítkom " training" na tričku, teda sa len zaučala.
Sedela som vonku a pozorovala okolo idúcich. Oproti kaviarni na schody, si sadol mladý muž, ktorý si dole priniesol svoju vlastnú kávu v termohrnčeku, naplnil si fajku vystrel nohy a zapozeral sa na rušnú ulicu. Japonskí turisti, ma vždy potešia. Možno je to smiešné, ale hreje ma pohľad na tváre tých postarších ľudí, ktorí kráčajú ulicami cudzej krajiny, aby si splnili svoj cestovateľský sen navštíviť Európu. Možno je to tým, že v tom pohlade zachytávam to známe vzrušenie z objavovania nepoznaného, alebo len cítim, že sa tešia.
Pri ďalšom stole sa usadila príjemne naladená španielská rodinka s dvoma chlapcami. O chvílu prišla spomínaná čašníčka, ktorá im v španielčine vysvetlila, že si musia prísť objednať k pultu. Hovorila pomaly a plynulo. A mne nejako ten ďalší dúšok kávy chutil ešte viac.
A možno som pocítila opäť kúsok hrdosti, čo sa až tak často nestáva pri našich službách.
Či už si to pripustíme alebo nie, čašnici výrazne ovplyvňujú to ako cudzinec vníma Slovensko. A táto čašníčka, mi spríjemnila deň, a možno daľeko viac...