Takmer celý môj život je o cestovaní. Výstižnejšie povedané, presúvaní sa do zamestnania, na mítingy, do školy alebo na semináre. Sú obdobia, keď trávim stovky hodín na letiskách inokedy len na lokálnej železničnej stanici. Len veľmi krátke obdobia som mala zamestnanie v meste kde žijem. A najkrajšie strávený voľný čas je o pohybe tiež, či už po vode, na kolesách alebo lesoch.
A tak každý deň mám príležitosť pozorovať neznáme tváre zahalené pod rúškom anonymity. Situácie, ktoré vyvolávajú úsmev, hnev aj slzy, alebo len vnuknú obraz na zamyslenie sa. A tak pozorujem a domýšľam si...
Kráčala z perona do auly. V ľavej ruke ťahá za sebou kufrík, ktorého kolesá škripotali v rytme jej krokov. Sprevádzané šuchotavým zvukom, ktorý vydával igelitový mech, ktorý ťahala za sebou upratovačka v ľavej ruke v rovnakom tempe krokov pár krokov za ňou. Dve ženy kráčajúce za sebou, na tej istej ceste s iným cieľom
A niekedy je to takto aj v živote, kráčame vedľa seba, na tej istej ceste života. Ťaháme však sa za sebou každý niečo iné. Kráčajúc vedľa seba vydávajúci iné zvuky, hoci v tom istom rytme. Niektorí, prichádzajú do cieľovej stanice, niektorí, len prestupujú a iní so špecifickými úlohami. Na jednej ceste s iným cieľom s inými zvukmi.
Kontrast života
Kontrast je bežnou súčasťou nášho života. Pred búrkou je ticho a po búrke je príjemný slnečný deň. Niektorí, to nazývajú jing-jang alebo odvrátená strana mince.Občas sú to kontrasty idúce za sebou a inokedy existujúce vedľa seba, tak ako dnes ráno..