Cestovala s mužom v stredných rokoch, ktorý si sadol do vedľajšieho boxu a počas cesty driemal. Dievčina, ktorá si prisadla ku mne mala výraznú gestikulácia a reč tela napriek svojmu krehkému zovňajšku, zaujala typické "mačovské" postoje, široko rozkročené nohy, prudké gestikulovanie rukami a tón hlasu, ktorým dávala najavo, že čo hovorí je indiskutabilné.
A tak si sadla oproti mne a rozložila si na malom stolíku svoje veci. Ak by som bola úprimná, tak by som povedala, že ma jej prítomnosť celkom iritovala. Smrad, ktorým bola obklopená, je typický pre osady, kde sa kúri drevom a všeličím, čo poskytne teplo. Dym nasiakne do oblečenia, pokožky a všetkého, čo je naokolo. A tak moja spolucestujúca šírila kombináciu týchto, aj iných prvkov, aj keď jej tepláky boli čisté. Nemohla mať ešte ani 18 rokov, predné zuby jej chýbali, čo vyvolalo môj súcit, keďže o tom viem svoje. Vlasy mala prefarbené na blond, ale pôvodné tmavé vlasy už pár centimetrov odrástli. Kútikom oka som pozrela na jej cestovný lístok, ktorý ležal na stole a moja domnienka, že cestuje do osady blízko môjho pracoviska sa potvrdila.
A tak sedela oproti mne, utierajúc si sople do rukáva, na ktorom mala položený tečúci nos a lúštila krížovky. Jednu za druhou, bez rozmýšľania len vypĺňala kolónky.
A ja som ju kútikom oku pozorovala a snažila sa vyznať v mojom chaotickom vnútri, kde sa premiešavalo 101 pocitov, na spôsob dalmatíncov, každú sekundu sa ozýval ďalší a potom všetci naraz.
Niekedy si želám, aby všetko bolo inak, aby neexistovali chudobní a bohatí, chorí a zdraví, dobro a zlo, čierne a biele. Len ružové, aspoň na chvíľu a potom, aby tá chvíľa trvala večne...