Keď človek prestáva cítiť, ani život dieťaťa ho nezastaví

Niektoré správy sú pre bežného človeka nestráviteľné, pretože prinášajú hrôzu a des bez východiska. Sú však aj správy, ktoré nás nútia sa zamyslieť, tak ako táto.

Osemročné dieťa sa spúšťa na hračkárskej motorke na ceste plnej premávky. Správanie dieťaťa je zarážajúce, čo však je zarážajúcejšie je správanie účastníkov premávky.
Chlapec svoj riskantný kúsok opakuje, na videu nevidieť, žeby nejaký vodič zastal a dieťaťu zabránil v tomto samovražednom kúsku.
Bezohľadnosť vodičov je to z čoho mi behajú zimomriavky po chrbte. Absolútny chlad voči ľudskému životu.
Občas sme tak pohltení vlastným kolobehom a starosťami, že sa už ani nesprávame ako živé bytosti. Chlad, surovosť nás opantala natoľko, že takéto myšlienky si ani nepripúšťame.
Verím tomu, že tí istí vodiči sa večer premenili na milujúcich rodičov a objímali svoje deti, pretože svoju ľudskosť zapíname čoraz častejšie len za stenami svojho príbytku s najbližšími.
Len nabudúce to môže byť náš blízky, kto nebude hodný okoliu ani minútu ich uponáhľaného času. A objímanie vystriedajú slzy, a pritom stačí tak málo. Zastaviť sa a byť anjelom cudzieho dieťaťa, veď každý rodič vie, že bez anjelskej pomoci, už by sám mal slzavé údolie.