Takto pred pätnástimi rokmi mi bolo neskutočne smutno. Navonok som sa snažila ostať silná a nepodliehať panike, ale vnútri mi išlo srdce puknúť od žiaľu. Bolo toho toľko, čo som ti ešte chcela povedať, ukázať, miesta kam som ťa chcela zobrať. čas však vypršal a ty si musela odísť navždy.
Dnes je smutný deň, myslím na teba viac ako iné dni. Sedím tu v škole a píšem svoje odpovede, mám skúšku zo svojho obľúbeného predmetu v tomto semestri. Spomínam si na príbehy, ktoré si mi rozprávala o svojom detstve a dospievaní. O tom, ako si mala rada školu, o chudobe a starých časoch. Bolo to už tak dávno, a predsa je to živé v mojej pamäti.
Je už neskoro večer, všetko sa stíšilo, okrem mojich myšlienok a spomienok. A tak len sledujem plameň sviečky, len tak symbolicky.
Skúška sa podarila na výbornú, možno preto, že ten deň som strašne chcela, aby keď sa pozrieš z neba, aby si bola na mňa hrdá. Pretože, každý máme tie zvláštne sentimentálne dni, keď záleží aj na maličkostiach, nie kvôli veciam samotným, ale pretože súvisa s niečím pre nás veľmi dôležitým. Aj keď navonok nikto nič netuší...
Niektoré dni sú iné
Niektoré dni sú ťažšie, ako tie iné. Také sú aj dni, v ktorých nás zaplavia emócie, ktoré vyvolávajú spomienky. A dnes to je 5 479 dní. Dní, plných spomienok.