Aké to je, zarábať 2,5 eur na jeden deň a snažiť sa z toho vyžiť s celou rodinou. Aké to je, vidieť vlastnú rodinu zomierať hladom, únavou a na veci, ktoré by sa dali riešiť šmahom ruky. Aké to je, nemať možnosť a priestor na sny a túžby.
V poslednom čase píšem menej, možno kvôli času a iným povinnostiam a možno aj preto, že nie vždy je jednoduché vnímať tie veci, o ktorých stojí za to pisať pre mňa.
Dnes som si pozrela 5 krátkych videí, ktoré natočili traja nórski bloggeri, ktorí navštívili kambodžskú továreň na oblečenie. Ich prvotné nadšenie z výletu sa mení na slzavé údolie, pretože tie neutrálne fakty a čísla zrazu majú tvár, meno a príbeh.
A tak na pár hodín si traja mladí ľudia vyskúšajú na vlastnej koži, čo znamená byť skutočne chudobným a strádať a pracovať, kým neodpadnete únavou.
Príbeh sa ma dotkol, pretože vidieť, ako niekto trpí, stráda je emocionálne náročné. Problém chudoby a strádania mi nie je cudzí, vidím ho denodenne. Slovensko, ktoré je na tom oproti Kambodži veľmi dobre, má tiež vlastné smutné príbehy, tváre a mená ľudí, ktorí by bez finančnej pomoci strádali to najzákladnejšie. Niekedy v noci, keď sa mi nedarí spať, tieto tváre tancujú pred mojím vnútorným zrakom a vedú ma k premýšlaniu o tom, čo je skutočne dôležité.
Peniaze majú moc. Ako vidieť aj z tohto príbehu, niekedy pár dolárov zachráni ľudský život a zredukuje utrpenie.
Myslím, že v živote mám to šťastie, že som obklopená ľudmi, ktorí majú dobré srdce a vo svojom každodennom živote idú míľu navyše aby pomohli tým, ktorí sa ocitli v núdzi.
,
Dojíma ma láskavosť blízkého človeka - terapeuta, ktorý neprestáva služiť klientovi, keď sa ten dostal do finančnej tiesne. Rovnako, ma dojíma príbeh ďalšieho lekára, ktorý má svoje dvere 24/7 hodín otvorené pre ľudí v núdzi. Dojíma ma neskutočne láskavosť jedného profesora, ktorému na študentoch záleží a cítiť to z každého jeho slova a skutku.
A desiatky ďalších blízkych aj menej blízkych, ktorí nie sú ľahostajní k ľudom v núdzi. Pomoc má mnoho podôb.
A tak aj dnes ma zhliadnutie videa prinútilo zamyslieť sa nad tým, aké hodnoty vyznávam a žijem. Na čom mi skutočne záleží a čo sa ma nedotýka. Rozmýšľam nad tým, aký postoj k takýmto veciam zaujať. Kedy je niečo čo je zlé a neakceptovateľné už niečo, čo sa ma netýka. Kedy je niečo len fakt a kedy to už má meno, tvár a príbeh.
Priznávam sa, že neviem, snažim sa smutné príbehy nevyhľadávať, ale tiež neutekať pred nimi, keď mi skrížia cestu a dajú faktom tvár a meno.
A v tom svetle, aké relatívne je naše bohatstvo, komfort, sny a šťastie. Podstata nie je vôbec v tom, že niekto má menej než my, to je relatívne. Podstata je to, kedy už je to ďaleko a kedy sme súčasťou toho príbehu. Aj tá Kambodža sa dnes zdá blízko, možno je to tým, že mi v skrini visí niekoľko štítkov MADE IN CAMBODIA.
link na video
http://www.aftenposten.no/webtv/serier-og-programmer/sweatshopenglish/TRAILER-SWEATSHOP---I-cant-take-any-more-7800835.html#.VMjAcQvtcdo.facebook