Holotropné dýchanie patrí medzi metódy, ktoré navodzujú zmenené stavy vedomia.
O tejto metóde, som sa prvýkrát dočítala pred 10 rokmi. Odvahu vyskúšať to na vlastnej koži, som našla až pred rokom.
Keďže táto metóda nie je na Slovensku zatiaľ velmi známa, nasledujúce body poskytujú rozsiahlejší prehľad.
12 vecí, ktoré by ste mali vedieť o Holotropnom dýchaní™
Mnoho ľudí pozná MUDr. Stanislava Grofa ako priekopníka vo výskume v oblasti klinického využitia LSD v psychoterapii. Iní ho poznajú ako zakladateľa hnutia, známeho ako transpersonálna psychológia, spolu s Abrahamom Maslowom. Podľa Kena Wilbera je „ pravdepodobne najvýznamnejším žijúcim psychológom na svete“. Mnoho ľudí taktiež počulo o technike, ktorú vyvinul spolu so svojou ženou Christinou Grof, ktorá sa volá Holotropné Dýchanie ™
V Írsku malo Holotropné dýchanie komplikovanú históriu, kde sa rôzne variácie procesu viedli pod rôznymi názvami, a niekedy, podľa môjho názoru, s obmedzenými vedomosťami o správnej technike. Výraz „ Holotropné dýchanie“ je ochrannou značkou, a jedine tí sú oprávnení ju používať, ktorí získali výcvik a certifikát od Grof Transpersonal Training (Grofov transpersonálny výcvik). V Írsku som počul názvy ako „holotropná terapia“, „Grofova terapia“ a dokonca aj „ Groffing“, a nie je mi úplne jasné, čo presne predstavovali. Toto však spôsobilo rozšírené nedorozumenie ohľadne správnej techniky a toho, z čoho sa skladá osvedčený postup a kedy sa odporúča. Dokonca aj bez tohoto komplikovaného pozadia pri technike, ktorá je taká jemná a dramatická ako holotropné dýchanie ™, je predpoklad, že vznikne nedorozumenie. Mojím cieľom v tomto článku je napraviť niektoré najčastejšie vyskytujúce sa nedorozumenia ohľadne holotropného dýchania, a napomôcť k vytvoreniu „best practice“ – osvedčených postupov pre praktizujúcich klientov a tých terapeutov, ktorí by chceli odporučiť holotropný seminár svojim klientom.
Holotropné dýchanie™ označuje proces, v ktorom sa hlboké a rýchle dýchanie v podpornom prostredí používa ako katalyzátor pre zažitie mimoriadneho stavu vedomia (non-ordinary state of consciousness – NOSC). O tomto stave vedomia sa predpokladá, že je neodmysliteľne uzdravujúcim a evolučným, ktorý vyplaví na povrch akékoľvek záležitosti, ktoré je nutné riešiť a pomáha klientovi, aby ich riešil kreatívnym spôsobom. Holotropné dýchanie sa nazýva aj ako „ oceľovo silná meditácia“.
Na seminároch holotropného dýchania pracujú klienti vo dvojiciach, jeden ako „dýchajúci“ a druhý ako „sitter - prísediaci“. Dýchajúci si ľahne na matrac a sitter sa uistí, že dýchajúci je fyzický v bezpečí a má podporu počas procesu. Inštrukcie pre dýchajúceho sú jednoduché, dýchať hlbšie a rýchlejšie a mať zatvorené oči. Toto postupne navodí mimoriadny stav vedomia - podobné živému snu – a dýchajúci jednoducho dôveruje múdrosti toho, čo sa vynorí. Dýchajúci majú úplnú voľnosť, aby urobili akýkoľvek pohyb, dali sa do akejkoľvek polohy alebo vydali akýkoľvek zvuk, ktorý by chceli. Zážitok je podporovaný hudbou, ktorá zvyčajne začína bubnovaním alebo podobnou stimulujúcou hudbou, dosiahne emocionálne kreščendo, prechod k „ k srdcovej“ hudbe, a končí meditatívnou hudbou. Dĺžka seminára (dýchania) je plánovaná na tri hodiny. Neskôr v ten alebo v nasledujúci deň si dýchajúci a sitter vymenia role. Po dýchaní sú dve opcionálne aktivity, expresívna umelecká činnosť a zdieľanie (sharing) v malej skupine. Facilitátori sú vždy prítomní, aby vysvetlili metódu, vytvorili bezpečné prostredie, podporovali proces a pracovali s ľuďmi, korí by mali akékoľvek ťažkosti.
1 Používajú sa drogy v Holotropnom dýchaní ?
Nie.
Grof bol jedným z ranných a najrešpektovanejších výskumníkov v oblasti klinického využitia LSD. Freudian, analytik a psychiater, ktorý nadobudol presvedčenie, že LSD ako katalyzátor uzdravujúceho potenciálu nevedomia mal terapeutický prínos. Grof viedol LSD terapiu na pražskom výskumnom ústave od roku1960 do roku 1967, a vo svojej práci pokračoval na univerzite Johna Hopkinsa v Baltimore. Pracoval so psychiatrickými pacientami, pacientami ktorí mali rakovinu a drogovo závislými, rovnako ako s umelcami a vedcami, ktorí boli zvedaví na hlbšie dimenzie svojej mysle.
V danom čase bolo niekoľko rôznych možností ako pracovať s LSD, ale Grofova metóda bola výnimočná tým, že používal veľmi bezpečné prostredie a so svojím vnútorným fokusom. Pacient ležal so zavretými očami, počúval hudbu a po celý čas boli pri ňom dvaja lekári. Takto fokus bol kladený na vnútorný zážitok a nie na interaktívnu alebo psychodynamickú skúsenosť, a na prístup k nevedomiu skrze zážitok a nie intelektuálne, verbálne alebo analyticky. Grof spozoroval a zaznamenal značné terapeutické prínosy pre svojich pacientov z tohoto procesu. Taktiež si uvedomil, že tieto stavy vedomia neboli vôbec tak mimoriadne, ako sa to zdalo. Väčšina pred-industriálnych kultúr mala určitý kulturálne prijatý spôsob, ako periodicky vstupovať do týchto stavov, aby priniesli uzdravenie alebo aby našli múdrosť, používajúc bubnovanie, prírodné psychedeliká, meditáciu alebo pôst ako katalyzátory.
Grofov klinický výskum v LSD bol extrémne sľubným, avšak kvôli užívaniu látky na uliciach a jej propagácia menej triezvymi ľuďmi ako Timothy Leary sa v Spojených štátoch v roku 1967 zakázala, okrem jej klinického podávania. Klinický výskum skončil v roku 1975. Grof svoju pozornosť obrátil k iným metódam, vrátane mimoriadnych stavoch vedomia a skončil pri používaní hlbokého a rýchleho dýchania. Toto je základom pre Holotropné dýchanie ™. Napriek tomu, že holotropné dýchanie sa v niečom podobá na Grofovu prácu s LSD , čo sa týka prostredia a cieľa, avšak holotropné dýchanie v žiadnom prípade nezahrňuje drogy. Ako pri mnohých formách jogy jeho sila spočíva v tom, že sa jednoducho dýcha tempom, ktorý si určí klient.
Je facilitátor liečiteľom?
Primárnym princípom holotropného dýchania je, že uzdravenie pramení z klientovho vlastného vnútra. V holotropnom modeli je toto založené na nevšednej úrovni dôvery. Facilitátori nie sú považovaní za liečiteľov, dokonca ani za terapeutov. Omnoho viac sú ako pôrodné asistentky, sú tam, aby podporovali proces, ktorý má vlastnú múdrosť. Facilitácia worskhopu holotropného dýchania je intenzívne praktizovanie ako„ nevedieť“. Spomínam si na to, ako raz Grof povedal, že dôvod, prečo výcvik trvá minimálne dva roky je preto, že uvedomiť si ako málo vieme ,trvá minimálne dva roky.
Grof verí, že existuje vnútorná funkcia „ radar“ v psyché, ktorý, ak sa naskytne vhodná príležitosť, môže pre nás zvoliť najrelevantnejší zážitok, ktorý potrebujeme v danej chvíli pre svoj vývoj. [i] Nikto nevie dopredu, aký to bude zážitok. Napríklad si predstavme klientku, ktorá je uväznená vo vzorci hnevu na svoju matku. Čo by bolo pre ňu najlepšie?
Bioenergetický terapeut by ju mohol povzbudiť, aby vyjadrila svoj hnev. Budhistický učiteľ by ju možno povzbudil, aby sa cvičila v súcite. Jungián by ju možno povzbudil k dialógu s obrazom svojho hnevu. Kundalínny jogín by ju možno povzbudil, a aby preformulovala hnev na vyššiu energiu. Ale facilitátor holotropného dýchania by len jednoducho povedal: „ Pokračuj v dýchaní a zisti, čo sa pre teba vynára.“ Odpoveď je špecifická pre klienta a danú chvíľu.
Je to neprestajné pokušenie myslieť si, že my „vieme najlepšie“ Toto obzvlášť platí pre každého, kto pracuje v pomáhajúcej profesii. Avšak facilitátor holotropného dýchania je školený ako „ nevedieť“ . Samozrejme veľa ľudí má úžasné dary v modalitách ktoré si zvolili, či už sa jedná a kraniosakrálnu terapiu, reiki, bioenergetiku, psychodynamickú psychoterapiu, alebo čistenie aury, ale na holotropnom seminári sa toto nikdy nepoužije na proces klienta. „Uzdraviť niekoho“ je nádherná vec, ale v kontexte seminára holotropného dýchania by toto bolo považované za zneužitie moci. Každý účastník by mal odchádzať zo semináru holotropného dýchania tak, že sa cíti osobne silnejší, tým že zistil, že on sám má v sebe odpovede a nie „ten, alebo tamten“ je „veľký liečiteľ“. Od facilitátora holotropného dýchania sa neočakáva, že bude liečiť, nemal by podporovať myšlienku, že je liečiteľ. Facilitátor holotropného dýchania je na seminári aby pomáhal, podporoval a povzbudzoval klientov k tomu, aby našli svoju vlastnú cestu.
Mnoho klientov príde na seminár holotropného dýchania s tým, že chcú „ byť uzdravení“ alebo s nevedomou túžbou nájsť guru. Toto môže byť pascou pre oboch - pre klienta aj pre facilitátora, ale dobrý facilitátor odolá tejto projekcii a jemne povzbudí klienta, aby odpovede hľadal vo svojom vnútri. Je pravdou, že niektorí facilitátori majú silnú uzdravujúcu prítomnosť, alebo môžu byť obdarovaní tým , že„ vidia“ alebo rozumejú. Ale všetci dobrí facilitátori holotropného dýchania by si mali dávať pozor na to, že byť facilitátorom je o tom, že neviem a nechávam priestor jedincom, aby našli odpovede v sebe.
Je Holotropné dýchanie určitým druhom šamanizmu?
Je mnoho aspektov, v ktorých sa holotropné dýchanie podobá šamanizmu. Tak ako v šamanizme, účastníci workshopu holotropného dýchania sa vydávajú na cestu do mimoriadneho stavu vedomia, aby našli uzdravenie. Hudba sa púšťa, aby podporovala túto cestu. Zároveň však je veľa rozdielov medzi holotropným dýchaním a šamanizmom. Primárne v holotropnom dýchaní nie je žiadna mapa na cestu. Účastníci si nemusia predstaviť vchod do šamanského sveta a na svoju holotropnú cestu sa nevydávajú s úmyslom pracovať na špecifickom probléme. Určite je zmysluplné hľadať duchovného sprievodcu alebo silové zviera na šamanskom workshope, pretože toto sú charakteristické rysy šamanského sveta, ale robiť toto na holotropnom dýchaní by obmedzovalo proces. Na holotropnom dýchaní je dostupná pre každého klienta celá svetová škála duchovných zážitkov z akejkoľvek tradície ( a bez akejkoľvek tradície) .
Jedno z pozoruhodných charakteristík Holotropného dýchania je, že ľudia môžu mať veľa rôznorodých zážitkov a majú slobodu v tom, aby ju interpretovali rôzne, bez akéhokoľvek špecifického jazyka alebo svetonázoru. Videl som mať kresťanov budhistické zážitky, a hinduistov mať kresťanské zážitky.- Videl som ako majú ateisti šamanské zážitky hinduisti kresťanské zážitky. A tí, ktorí praktikujú šamanizmus mali zas sufistické zážitky. (Dokonca si pamätám katolíckeho kňaza, ktorý mal kresťanské zážitky, a jeho údiv a potešenie, keď zistil o čom jeho viera skutočne je). Taktiež som videl ľudí, ktorí čerpali z rôznych tradícií súbežne a ľudí, ktorí mali zážitky z tradícií, ktoré sa dodnes nepopísali. Takže aj keď holotropné dýchanie má mnoho charakteristík podobných šamanizmu, je to oveľa väčšie a obsiahlejšie. V tomto zmysle je to skutočne postmoderné metóda [ii].
4. Vedie holotropné dýchanie k závislosti?
Určite som videl pár ľudí, ktorí „sa zdali byť“, že sú závislí na holotropnom dýchaní. Ale pri tomto musíme byť opatrní. Mnoho ľudí prišlo na holotropné dýchanie ako na poslednú možnosť, alebo boli v psychospirituálnej kríze. V takýchto prípadoch intenzívne obdobie vnútornej práce pre nich nie je len želaným, ale aj nevyhnutným. Môžu chcieť, alebo potrebujú odovzdať na určitý čas svoj život svojmu vnútornému procesu. Pre iných ľudí môže byť seminár holotropného dýchania jediným miestom ktoré našli, kde môžu byť sami sebou a kde môžu nechať sa vyjadriť silné energie, s ktorými zápasia. A potom sú tu ďalší ľudia, medzi ktorých sa rátam aj ja, ktorí považujú holotropné dýchanie za duchovné cvičenie a snažia sa to robiť párkrát do roka, podobne ako by ste išli na meditačné ústranie. Aj keď som videl väčšiu skupinu ľudí na určitý čas intenzívne praktikovať holotropné dýchanie vrátane ľudí, ktorí sa možno v určitom období zdajú príliš na toto naviazaní, nevidel som nikoho, kto by bol na tom „ závislým“ .
Pravdepodobne neexistuje žiaden postup, ktorý by sa v rukách závislého človeka nedal premeniť na závislosť. V každom prípade holotropné dýchanie nie je vhodné pre ľudí , ktorí sú aktívne závislí na čomkoľvek (či už drogy, alkohol, jedlo alebo správanie), pretože holotropné dýchanie má tendenciu vyplaviť práve ten materiál, ktorý sa závislý človek snaží skrze svoje závislé správanie potlačiť. Tento zvýšený konflikt by mohlo zvýšiť závislé správanie. Ale akonáhle je závislý človek v procese zmeny, holotropné dýchanie môže byť extrémne uzdravujúce a pomáhajúce závislému človeku prepracovať sa cez potláčaný materiál, a možno odhaliť hlbšie vzorce, ktoré viedli k jeho závislosti.
5. Je nejaký určený predpis poradia zážitkov?
Videl som veľa nováčikov, ktorí prišli na seminár holotropného dýchania s fixovanými ideami o tom, čo si musia zažiť, alebo čo budú zažívať, ako keby mali inštrukcie od svojich terapeutov. ( Raz jeden človek prišiel s mapkou na svojom tele, ktorú nakreslil jeho terapeut, ukazujúc mi, kde má svoje „ problémy“) Ale v holotropnom dýchaní nie je žiadne predpísané poradie zážitkov, a neexistuje spôsob predikcie toho, čo sa vyplaví. Facilitátori znova a znova zdôrazňujú - odložte svoje plány bokom a buďte ochotní nechať sa prekvapiť. Vnútorný liečiteľ zvolí záležitosti, ktoré preskúmate, uzdravenie ktoré zakúsite a lekciu, ktorú sa naučíte.
Panuje všeobecné nedorozumenie, že klienti musia najprv zažiť osobnú traumu, potom sa prepracovať cez pôrodnú traumu a potom, ak majú šťastie, môžu mať traspersonálny zážitok. Toto je pochopiteľné neporozumenie Grofej práce, pretože on sám toto označil ako všeobecný postup odkrývania v holotropnom procese. Akokoľvek, prípad od prípadu a dýchanie od dýchania - toto takto nefunguje. Videl som mnoho ľudí, ktorí mali silné duchovné zážitky na svojom úplne prvom dýchaní. Tieto zážitky im mohli priniesť povzbudenie aby pokračovali, prehľad o svojom procese, alebo nástroje ktoré potrebujú, aby mohli pokračovať. Videl som mnohých ľudí, ktorých prvé dýchanie bolo úplne transpersonálne, a toto môže pokračovať počas ďalších dýchaní, kým si neuvedomia, že ďalší stupienok ich rastu spočíva v ich osobnom živote, alebo v ich osobnom príbehu.
Čo je však zaujímavé, mnohé semináre dýchania predkladajú rôzne úrovne psyché súbežne a to s fascinujúcim holografickým spôsobom. A podobne ako so snami, každý jeden seminár môže obsahovať predohru alebo náznak toho, čo ešte len príde. Spomínam si na jedného účastníka, oddaného vegetariána, ktorý mal dýchanie v ktorom sa na jeho veľké pobavenie v jeho mysli objavil znášajúci sa obraz Big Mac-u. O pár dní neskôr na svojom ďalšom dýchaní mal zrelý transpersonálny zážitok, v ktorom zakúsil sám seba ako leva, ktorý mal hlad a zožral surové mäso práve uloveného zvieraťa.
Dospel som k záveru, že holotropné dýchanie jednoducho vyplaví presne ten zážitok z ktorejkoľvek úrovne vedomia, ktorý práve teraz potrebujeme, v tejto danej chvíli. To, či je to “terapeutický“ zážitok alebo “duchovný“ zážitok, je nepodstatné. Nepodstatným je aj to, či sa to zdá byť z minulosti. Nepodstatným sa zdá byť aj to, či je to doslovné alebo metaforické. To, čo je podstatné a na čom záleží je jednoducho mať ten zážitok v ten daný deň. Dané dýchanie vám dovolí nahliadnuť do archetypálnych štruktúr prítomného okamihu a veľmi účinne vás privedie na ďalšiu úroveň vo vašom rozvoji.
6. Vyžaduje si holotropné dýchanie prácu s telom?
Facilitátori holotropného dýchania sú trénovaní, aby poskytli účastníkom určitú formu podpory, ktorej sa niekedy hovorí - a často sa aj zamieňaná - s prácou s telom. Čoraz častejšie sa tomu hovorí „Focused Energy Release Work” práca na uvoľnenie sústredenej energie, radšej ako práca s telom. Je to dostupné pre klientov ak o to požiadajú, počas dýchania alebo po. Zvyčajne účastníci o to požiadajú, keď sa cítia zaseknutí, necítia sa nohami pevne na zemi alebo vnímajú, že ich proces sa ešte neskončil.
Väčšina účastníkov dokončí svoje dýchanie bez toho, aby potrebovali takúto pomoc. Ale ak niekto pomoc potrebuje, facilitátor na to reaguje kreatívne a empaticky, na akúkoľvek klientovu požiadavku. Častejšie ako nie, toto znamená položiť jemne ruku na rameno pre povzbudenie. Niekedy facilitátor navrhne, aby klient amplifikoval, to čo sa už deje. Toto môže byť fyzická amplifikácia alebo expresívna amplifikácia. Môže to znamenať len jednoducho povzbudiť klienta, aby vokalizoval zvuk, alebo aby preskúmal nejaký obraz, ktorý už zažíva. Môže sa stať, že klient si vyžiada fyzický odpor pre určitý pohyb, aby mohol ten pocit zosilniť. Ale tento fyzický odpor nespočíva v tom, že by sa niečo robilo klientovi, a nikdy to nesmeruje k tomu, aby to ohromilo (prekvapilo) klienta. Jednoducho je to o tom, že stretnete klienta tam, kde sa práve nachádza, a povzbudíte ho, aby išiel o kúsok ďalej, ak to aj sám chce.
Žiaľ, videl som nejakých terapeutov, ktorí nemali výcvik od Grofa a ktorí zasahovali do práce s mimoriadnymi stavmi vedomia. Toto ma značne prekvapilo, takže dovoľte mi, aby som sa tu jasne vyjadril: Facilitátor holotropného dýchania by nikdy fyzicky nezasahoval do procesu dýchania bez klientovho súhlasu, okrem prípadu, ak by hrozilo okamžité nebezpečenstvo, že klient ublíži sebe, alebo niekomu inému.
7. Spôsobuje holotropné dýchanie mimotelesný zážitok?
Určite je možné mať mimotelesný zážitok na holotropnom dýchaní. Väčšina seminárov holotropného dýchania je však obzvlášť telesne vnímaná. A v skutočnosti toto môže byť jeden z najhodnotnejších aspektov holotropného dýchania. Pretože, dýchajúci si ľahne na matrac, niekto sedí pri ňom aby sa uistil, že si neublíži a pre telo je tu možnosť robiť čokoľvek, čo potrebuje. Toto sa veľmi líši od toho, čo sa vyžaduje napríklad na meditačnom ústraní (retreat) kde môže byť predpísaná presná poloha tela. Na seminári holotropného dýchania sa môžete fyzicky vyjadriť, takmer akýmkoľvek spôsobom, ktorý si viete predstaviť. Presnejšie povedané, môžete svojmu nevedomiu dovoliť, aby sa fyzicky vyjadrilo, spôsobom ktorým bude chcieť. Takto účastníci môžu mať duchovné zážitky plne telesne prítomní, ktoré môžu vyjadriť veľmi individuálne. Nevidel som žiadnu inú prax, ktorá by takto efektívne spájala transcendentálne a imanentné, alebo duchovné a telesné.
8. Odchádzajú účastníci z workshopu tak, že nie sú nohami pevne na zemi?
Po akomkoľvek dramatickom zážitku je tu riziko, že je človek neukotvený (nie je nohami pevne na zemi). Ľudia, ktorí sa vracajú z ašramov, alebo z meditačného ústrania, dokonca aj z masáže, môžu byť neukotvení. Hlboké zážitky sú často rozrušujúce a integrácia zážitkov do každodenného života si vyžaduje určitý čas. Toto je taktiež dôvodom, prečo sa semináre holotropného dýchania poskytujú zvyčajne s možnosťou prenocovania alebo minimálne trvajú jeden celý deň. Workshopy s možnosťou prespania pomáhajú ľudom, aby sa vložili hlbšie do zážitkov a zároveň im to poskytuje viac času na spracovanie zážitkov. Dobrí facilitátori sa uistia, že ľudia sú dostatočne ukotvení, predtým než opustia workshop, a ak je to potrebné, sú pre nich k dispozícii aj po skončení workshopu. Často facilitátori holotropného dýchania odporučia ľuďom vhodného terapeuta pre ďalšiu podporu a integráciu ich procesu. (A veľa terapeutov odporúča klientom holotropné dýchanie ako doplnok k ich terapii.)
Určitým spôsobom holotropné dýchanie v skutočnosti poskytuje nadštandardnú formu ukotvenia. Facilitátori sú rozhodnutí zostať s klientom, kým klient nedosiahne prijateľnú mieru dokončenia procesu. Väčšina ľudí dokončí svoj proces v rozpätí 2 až 3 hodín, ale facilitátori rozumejú tomu, že ukončenie procesu nemôže byť arbitrárne. Každý jeden proces má svoju vnútornú logiku. ( V zriedkavých prípadoch som videl niekoľkých facilitátorov, vrátane Stanislava Grofa, ktorí zostali celú noc s niekým)
Presnejšie povedané, neexistuje žiadna „metóda“ ukončenia. Facilitátori, ak je to potrebné, pracujú s každým jedným klientom, aby sa uistili o vhodnom dokončení procesu. Predtým, než som vyskúšal holotropné dýchanie, mal som veľa hlbokých zážitkov v rukách terapeutov, ktorí toto nepochopili. Oni ukončili môj proces podľa svojho zvoleného času, alebo podľa času, ktorý sme mali dohodnutý, tým že použili riadenú vizualizáciu, nejaký záverečný rituál, alebo jednoducho naznačili, že vypršal náš čas a jemne ma povzbudili aby som sa zdvihol. Aj keď toto je pochopiteľné z pohľadu harmonogramu, avšak na potreby klienta sa neberie ohľad a potencionálne je to škodlivé pre vrodenú múdrosť psyché klienta. Prečo v duchu dôvery poprosiť proces aby začal, len na to, aby sa potom svojvoľne ukončil ?
Toto nie je len záležitosť času. Facilitátor holotropného dýchania povzbudzuje každého jedného klienta k tomu, aby našiel jedinečný symbol (napríklad výraz, uvedomenie, obraz, alebo potrebu), ktorá by ukončila jeho cestu a pomohla by mu cítiť sa pripravený na návrat. Len vtedy, keď som sa stretol so správne facilitovaným holotropným dýchaním, som bol schopný nájsť autentické ukončenia pre určité svoje záležitosti, a našiel som tie jedinečné odpovede, ktoré si môj vlastný psychologický stav vyžadoval. Už som sa viac nemusel pretláčať späť do každodenného života aby som vyhovel požiadavkám ostatných, ale namiesto toho som sa naučil nájsť si svoju vlastnú cestu späť, spôsobom, ktorý bol pre mňa autentický.
Niekedy sa samozrejme cesta nemôže ukončiť počas jedného dýchania- niektoré cesty trvajú celý život, ale prinajmenšom tam môže byť vhodné dokončenie tej určitej etapy cesty. V každom prípade, predčasné ukončenie procesu je ako keby sme po Iasonovi chceli, aby sa bez zlatého rúna vrátil domov, pretože mu vychladne večera. Dovoliť ľudom, aby našli svoju vlastnú cestu , je pre nich omnoho posilňujúcejšie, etickejšie a uspokojivejšie a koniec koncov oveľa účinnejšie.
9. Spôsobuje holotropné dýchanie „ zmenené stavy vedomia“ ?
Výraz „ zmenené stavy“ bol často používaný v začiatkoch transpersonálneho hnutia, ale pre svoj nádych abnormality alebo patológie sa stal čoraz mennej obľúbeným. Výraz „ mimoriadne stavy vedomia“ je uprednostnený, pretože pristupuje k týmto stavom bez prisudzovania pozitívneho alebo negatívneho významu. Grof má taktiež tendenciu nazývať tieto stavy jednoducho „ holotropné“, čo v preklade znamená „ smerujúci k celistvosti“. Inými slovami, holotropné dýchanie nás jednoducho otvára stavom vedomia, ktoré nám pomáhajú ísť smerom k celistvosti.
V posledných rokoch som počul, že niektorí používajú výraz „ výnimočné stavy vedomia“, ktorý naznačuje krásu a možnosti týchto stavov. Osobne však verím, že takéto stavy vedomia – podobné snom- sú stále prítomné, sú výnimočné len vtedy, ak nie sme si ich vedomí. Verím, že symbolický svet plynie neprestajne, len sme príliš „ bdelí“, aby sme si to všimli. Holotropné dýchanie, ako tomu rozumiem práve teraz, nás len jednoducho privádza do hlbšej dimenzie prítomného okamihu, odhaľujúc o kúsok viac z farebného spektra toho, čo je realitou práve teraz.
10. Je holotropné dýchanie násilné?
Počas rokov práce ako terapeut a facilitátor holotropného dýchania, a na svojej osobnej ceste, som sa naučil, že v každom z nás sú násilné pocity, túžby a reakcie. Na jednej strane je otázka, do akej miery sme si týchto vecí vedomí a ako zručne s nimi vieme pracovať, v protiklade s tým, že nás to prekvapuje, premietame ich na iných, alebo podľa nich vo svete jednáme.
Holotropné dýchanie určite poskytuje ľudom bezkonkurenčné prostredie, aby pracovali so svojím hnevom a zúrivosťou. Klienti pociťujú dôveru, že nikomu neublížia a ani sami sebe. Je im dovolené robiť taký hluk, aký sa im žiada. Takto majú voľnosť v tom, aby ventilovali svoje násilné pocity. Ktokoľvek by vošiel na seminár bez toho aby tomuto rozumel, by mohol predpokladať, že táto práca je násilná. Ale verím tomu, že to, čo sa deje, je len dramatické prehrávanie toho, čo je vo vnútri v ľudskom psyché, čo samozrejme zahŕňa pocity násilia. Len preto, že ľudia môžu zažívať pocity násilia na holotropnom seminári, ešte neznamená, že proces je násilný. Podľa môjho názoru, väčšina ľudí, ktorí navštívili seminár holotropného dýchania, sa rozhodli čeliť pravde o sebe, vrátane svojho tieňa, aby mohli byť oveľa pokojnejší v bežnom živote
Iste, práca s hnevom môže byť pre ľudí náročná. Mnoho ľudí potom, ako sú roky depresívni alebo bez kontaktu so svojím hnevom, objavia tak veľa hnevu, že sa potrebujú naučiť techniky na zvládanie hnevu, alebo začať športovať, aby mohli zvládnuť alebo spracovať tieto návaly pocitov. Napriek tomu, že tieto návaly môžu byť krátkodobou výzvou, v kontexte uzdravenia je to progres.
Facilitátor holotropného dýchania by nikdy nenaplánoval vyjadrenie pocitov násilia ako agendu pre klienta. Vyjadrenie pocitov násilia je len jednou z mnohých možností zážitkov, ktoré sa môžu vynoriť na seminári dýchania. V skutočnosti mnohé semináre holotropného dýchania sú pokojné, radostné a hravé. Pri spolufacilitovaní takmer 10 000 sedení holotropného dýchania som určite videl veľa hnevu, ale videl som oveľa viac smútku, zármutku, zraniteľnosti, krehkosti, múdrosti a prekvapenia.
11. Je Holotropné dýchanie len o znovuprežití traumy?
Jeden z najčastejších nedorozumení o holotropnom dýchaní, konkrétne v Írsku je, že sa jedná len o uzdravenie z traumy. Príčinou tohto môže byť aj to, že gro holotropného dýchania v Írsku bolo v 1990-rokoch. (A niektorí terapeuti, ktorí nemali Grofov výcvik, robili svoje vlastné verzie v 80-rokoch). Toto boli časy veľkých zmien v Írsku. Realita fyzického a sexuálneho zneužívania zo strany rodičov, učiteľov a kléru len začalo vychádzať na povrch. Terapeuti pomáhali klientom spracovať tieto traumy v čase , keď spoločnosť príliš nepodporovala pravdu ohľadne týchto traum. A ľudia, ktorí prišli na seminár holotropného dýchania boli často tí, ktorí boli obzvlášť depresívni, „ zaseknutí“ alebo emocionálni. Boli to často ľudia, ktorí utrpeli najzávažnejšie traumy. Holotropné dýchanie im odporučili ich terapeuti, pretože nerobili žiadne pokroky, alebo ich terapeuti nevedeli zvládnuť intenzitu procesu. Toto všetko skrivilo vnímanie holotropného dýchania v Írsku.
Holotropné dýchania robia ľudia, ktorí sa zotavujú z traumy rovnako ako aj ľudia, ktorí nemajú žiadnu traumu. Poznám učiteľa Zenu, ktorý holotropné dýchanie odporúča ľudom, ktorí sa zaseknú v praktizovaní meditácii. Videl som, ako holotropné dýchanie môže byť účinným partnerom spolu s inými sebarozvojovými formami. Bolo to používané v kontexte rozvoja vedenia, ako medzináboženský dialóg, ako uzdravenie medzi mužom a ženou. Podstata je, že holotropné dýchanie je moderný spôsob dostupný pre nás všetkých, aby sme odokryli najhlbšiu dimenziu seba. Niekedy toto vyžaduje uzdravenie toho čo tomu predchádzalo, a niekedy to znamená odhaliť čo sa deje za tým. Ale vždy to znamená dotknúť sa toho, čo sa skutočne deje práve teraz.
Áno, zdá sa, že holotropné dýchanie ponúka ľudom možnosť rekolekcie spomienok a jedinečnú možnosť pre katarziu. Často je to však predchádzajúca trauma, alebo spustenie symptómov traumy, ktorá privádza jednotlivcov na cestu sebapoznávania. Primárne však holotropné dýchanie nie je o traume. Taktiež by facilitátor holotropného dýchania nepovzbudzoval klienta k tomu aby „ veril“ v rekolekciám spomienok ako faktom, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, je to vždy na klientovi aby si interpretoval zážitok. Po druhé, seminár holotropného dýchania podobne ako sny, zvyčajne obsahuje zmesi elementov, a to zároveň biografické aj symbolické, ktoré môže byť veľmi ťažké oddeliť. Toto však neznamená, že môžeme povedať, že rekolekcia traumy sa nestala, ide len o to, že to nie je úloha facilitátora holotropného dýchania aby zostavil plán, alebo interpretoval zážitok. Cieľom seminára nikdy nie je len „ uzdravenie z traumy“.
Definícia traumy nie je taká jednoduchá ako sa nám môže zdať, môže sa to líšiť kultúrou tak ako aj dobou. Niektorí ľudia si môžu klásť otázku, či holotropné dýchanie nie je re-traumatizáciou, a mnoho ľudí si kladie otázku, či ktorákoľvek z techník používaných pri práci s traumou nie je retraumatizáciou. Grof však v každom prípade verí, že trauma sa manifestuje na holotropnom seminári len vtedy, ak je to nevyhnutné pre uzdravenie. Facilitátori holotropného dýchania by nikdy netrvali na tom, aby niekto pracoval so svojou traumou, rovnako ako by nerozhodovali o tom, aký dlhý čas by mal niekto so svojou traumou pracovať.
Je možné že ľudia, ktorí pracujú so svoju traumou (v akejkoľvek modalite), sa v tomto procese zaseknú na určitý čas. A v skutočnosti sa môže zdať, že tento spôsob je jedným z ciest, ktorou sa niektorí posúvajú dopredu. Zaseknú sa v určitej perspektíve, kým im to, že sú tu zaseknutí nezačne liezť na nervy, a potom príde nový prielom. Počas tohoto obdobia zaseknutia sa nám môže zdať, že sú chytení v sľučke.
Je dôležite mať na pamäti to, že holotropné dýchanie nie je o zotavení sa z traumy, takto môže vždy ponúknuť nové východisko zo starých problémov. Primárnym odporúčaním v holotropnom dýchaní nie je „ preskúmajte traumu“ ale „ dýchajte, kým vás to, čo sa začne vynárať neprekvapí. Inými slovami, „nezaseknite sa vo svojich predpokladoch“.
Úprimne povedané, viac retraumatizácií som videl spôsobených terapeutmi a gurumi, ktorí tlačia svoje vlastné predpoklady na široko otvorené psyché klientov– interpretujú symptómy podľa svojho konkrétneho modelu, radiac im konkrétnu formu práce, manažujúc ich životné voľby atď. Holotropné dýchanie je jednoducho milujúcim priestorom, v ktorom sa môže čokoľvek vyplaviť, čo je potrebné.
V mnohých krajinách holotropné dýchanie je viac vnímané ako duchovný proces, než terapeutický. Semináre lákajú viac tých ľudí, ktorí si chcú rozšíriť vedomie. Nech už sú výhody holotropného dýchania duchovné alebo terapeutické (a nie som si úplne istý, že je v tom rozdiel), podstatou ostáva to, čo sa udeje na seminári holotropného dýchania , a to veľmi jednoducho povedané je, že nájdete ďalší kúsok skladačky. [iv].
12. Nejde holotropné dýchanie až príliš do hĺbky?
Primárne nie je žiadna pochybnosť o tom, že holotropné dýchanie dovoľuje ľudom hlboké zážitky. A do určitej miery je to katalyzátorom zážitkov. Pamätajme si, že klient je stále ten, ktorý má kontrolu nad mechanizmom – dýchaním- ktorý určuje hĺbku procesu. Nikto nie je nútený, aby išiel hlbšie, ako sám chce.
.
Podobne ako v chiropraktike a homeopatii a do určitého bodu i v jungiánskej analýze sa na holotropnom dýchaní očakáva, že symptómy sa zvýraznia, alebo amplifikujú ako nástroj pre rozuzlenie. Tomuto sa hovorí „ uzdravujúca kríza“. Je to veľmi odlišné od medicínskeho modelu, kde eliminácia symptómov, niekedy bez toho, aby ktokoľvek vedel, čo ich zapríčinilo, je štandardom.
Grof verí, že symptóm je ako interferenčný obrazec. Reprezentuje „hranu“ inej reality alebo gestalt, ktorý sa snaží vynoriť. [v]. Problém je v tom, že tá ďalšia realita nie je celkom zhodná s touto realitou. Napríklad panický atak môže byť pokus psyché uzdraviť sa z predošlej traumy, samozrejme to má niekoľko spoločných charakteristík pôrodného procesu (klaustrofóbia, zovretie, strach, zvýšený tep srdca, atď.). Problémom teda nie je panický atak, ale kontext, v ktorom sa udeje. Ak sa to stane vtedy keď riadite auto alebo sedíte v práci za stolom, je to považované za patologické. Ale ak sa to udeje v bezpečnom a podpornom prostredí kde je možné to plne zažiť, potom jeho základný gestalt môže byť vyriešený a považuje sa to za uzdravenie. Vo svete, kde prevládajúci model uzdravenia podporuje potláčanie symptómov, nie je prekvapujúce, že ktorákoľvek technika, ktorá podporuje amplifikáciu symptómov, bude kontroverzná.
Určite som videl ľudí, ktorí sa na seminári holotropného dýchania dostali na veľmi ťažkú pôdu, ale ak by tieto energie prepukli v každodennom živote, dostali by sa do omnoho zložitejšej situácie. V časoch intenzívnych zmien v živote človeka môžu byť výkyvy nálad, aktívne sny a hlboká úzkosť. Mnoho ľudí prišlo na seminár holotropného dýchania v čase takýchto transformácií, preto pre bežného pozorovateľa sa môže zdať, že toto rozrušenie spôsobilo holotropné dýchanie namiesto toho, že holotropné dýchanie bolo spôsobom ich spracovania.
Mnohí prišli na holotropné dýchanie ako na posledný možný pokus. Pracoval som s mnohými klientami, ktorí sa zotavovali zo zneužívania psychiatrami alebo manipulatívnymi šamanmi a jogínmi, títo klienti našli bezpečný a neposudzujúci priestor jedine na seminári holotropného dýchania. Taktiež som pracoval s ľuďmi, ktorí sa zotavovali zo zneužívania psychedelík, ktoré môžu vytvoriť veľmi komplexný a ťažký psychologický stav. Nie je prekvapujúce, že holotropné dýchanie priťahuje takýchto ľudí pre svoju bezpečnosť, hĺbku a rešpekt ku klientovi, ktoré ponúka. Ale bolo by mylné veriť tomu, že holotropné dýchanie navodzuje ťažké zážitky v ľuďoch, ktorí by to inak nezažívali. Moja celková skúsenosť je taká, že ľudia zisťujú, že na seminári holotropného dýchania si môžu vyriešiť záležitosti, ktoré inde vyriešiť nevedeli.
Nepopieram že, holotropné dýchanie je hĺbkový a niekedy emocionálny proces. Ale hlboké zážitky nie sú vždy bolestivé a temné (aj keď o takýchto sa hovorí najviac). Na seminároch holotropného dýchania som videl mnohých ľudí, ktorí oslobodili svoju schopnosť zo srdca sa zasmiať, alebo sa naučili plakať z hĺbky svojho bytia, pohnúť s určitými partiami tela, ktoré boli roky stuhnuté, po prvýkrát zažili extázu a našli ticho a pokoj, ktoré nikdy nedosiahli vo svojom každodennom živote.
Záver
Nakoniec jedno z najčastejších nedorozumení ohľadne holotropného dýchania je podľa mňa to, ktorého šírenie má na svedomí Grof a trénovaní facilitátori. Túto techniku popísali primárne ako spôsob ako bezpečne zažiť mimoriadne stavy vedomia. Toto je pre mnohých veľmi atraktívna pozícia, ale opomína to veľa dôvodov, prečo sa zúčastniť seminára a ani výstižne nepopisuje to, čo mnoho ľudí vníma ako hlavný prínos zo seminára.
Na seminári holotropného dýchania ľudia zažívajú miesto hlbokého bezpečia a dôvery, často prvýkrát vo svojom živote. Naučia sa, ako si zobrať čas z každodenného života na svoje dôležité veci a sny. Naučia sa, ako byť svedkami svojho vlastného utrpenia a utrpenia iných. Naučia sa, ako sa podporovať navzájom počas dramatického procesu otvárania sa. Naučia sa, že obrovský duchovný poklad Kosmosu je prítomný v každom z nás. Naučia sa dôverovať svojmu vnútornému liečiteľovi. Naučia sa, že zažiť vlastnú pravdu je najrýchlejšia cesta k celistvosti. Naučia sa, ako mať súcit sám so sebou a s ostatnými. Naučia sa oslavovať svoju vlastnú jedinečnosť a rešpektovať odlišnosť iných. Naučia sa, že je to v poriadku cítiť sa malý a zraniteľný a že je v poriadku cítiť sa veľký a silný. Naučia sa byť empatickí so všetkým čo je na svete stvorené ako časť ich seba a naučia sa, že oni sú taktiež súčasťou všetkého. Naučia sa ako dôverovať hlbokej múdrosti svojej vlastnej psyché a zostať otvorení pre jej neprestajne sa rozvíjajúcemu príbehu.
Použité so súhlasom autora -Martin Boroson
-----------------------------------
Martin Boroson je autorom knihy One-Moment Meditation: Stillness for People on the Go ( Jedna - Momentová meditácia: Stíšenie pre ľudí v pohybe.) a medzi náboženského príbehu o stvorení, Becoming Me, ( stávanie sa mnou), ktoré pramení z jeho holotropných skúseností. 10 rokov viedol semináre holotropného dýchania v Írsku spolu s traspersonálnou skupinou, v súčasnosti je prezidentom Nadácie Stanislava a Christiny Grofových. Vedie školenia o „ výhodách meditácie pre vedúcich a odolnosť, ktorá z nej pramení , pre zamestnancov spoločnosti a nemocnice. Je dostupný na www.martinboroson.com.
Jean Farrelová, Nienke Merbisová a Dara Whiteový sú Grofom certifikovaní facilitátori, ktorí pravidelne vedú semináre v Írsku. Dostupné sú na www.breathingtime.ie.
Viac informácií ohľadne holotropného dýchania vrátane výskumu o jeho efektivite je dostupné na webe Association for Holotropic Breathwork International www.ahbi.org. Zoznam certifikovaných facilitátorov je dostupný cez email od GTT cez ich stránku www.holotropic.com.
[i] Grof, S. (1992) The Holotropic Mind. New York:Harper Collins, p 23.
[ii] Boroson, Martin, (1998) ‘Radar to the Infinite: Holotropic Breathwork and the Integral Vision’ reprinted in K. Taylor (ed), Exploring Holotropic Breathwork: Selected Articles from a Decade of The Inner Door. Santa Cruz: Handford Mead, 2003.
[iii] Grof, S. (1985) Beyond the Brain: Birth, Death and Transcendence in Psychotherapy, Albany: State University of New York, pp. 267 – 268. See also Sparks, T., The Wide Open Door, and Grof, C., The Thirst for Wholeness.
[iv] Boroson, M., ibid.
[v] Grof, S., (1992), p. 206.
